Textil sa dá vnímať aj ako živé vlákno, ktoré spája umenie so životom
Prof. Miroslav Brooš (nar. 1952) pôsobí na Akadémii umení, Fakulta výtvarných umení v Banskej Bystrici, na katedre sochárstva a priestorovej tvorby. Na VII. ročníku Textile Art of Today sa predstavuje so svojou inštaláciou Darovanie zeme… XV (z cyklu Prenášanie zeme), za ktorú mu medzinárodná porota udelila Excellent Award za esteticky príťažlivé a výtvarne invenčné stvárnenie umeleckého diela.
Svojou inštaláciou ste zaujali nielen porotu, ale aj široké publikum, ktorá doslova provokovala svojou mnohovýznamovosťou. Do akej miery reflektuje ústrednú tému trienále – Umenie, ktoré spája?
Umenie vnímam ako jedinečný vzťah interakcie človeka so svetom. Ponúka nám aktívne spolubytie. V umení hľadám a nachádzam špecifické vzťahy, interaktivitu, participáciu aj vzťahovú estetiku v jej rôznych podobách. Hodnotu umenia vidím vo vzťahoch, v tom, ako sa niekedy podarí preniesť hodnoty zo života do umenia a z umenia do života. Ide o transformáciu hodnôt. Snažím sa, aby moje prístupy k tvorbe a autorské výstupy aktivizovali okolie, preto sa dá povedať, že téma trienále Umenie, ktoré spája je vlastne súčasťou môjho dlhotrvajúceho programu.
Často pracujete s dlhodobými cyklami?
Áno, tvorím v otvorených, vzájomne sa prelínajúcich a rozvíjajúcich sa cykloch. Je to proces, pri ktorom prirodzene niečo vzniká, na niečo sa nadväzuje a dopĺňa, ale sa aj mení, pretvára a nadobúda nové kontexty a významy. Príkladom môže byť práve dlhodobý cyklus Prenášanie zeme, ktorý som začal v 1987 roku v Slovenskom raji.
Ako tieto Prenášania pokračovali?
Ako osobné, kolektívne i verejné udalosti, často na báze participácie profesijne aj neprofesijne orientovaných ľudí a inštitúcií. Zem sa spájala so zemou v novom prostredí a spájaním vznikali nové významové kontexty. Proces prenášania zeme som po čase obohatil o proces darovania, čím celý projekt procesuálne nadobudol celkom iné socio-kultúrne kontexty. Inštalácia, ktorú prezentujem na VII. trienále patrí do cyklu Darovania… zeme.
Látka teda zem prijíma a následne ju prenáša na iné miesta?
V bielom plátne sú prenášané vzorky darovanej zeme. Je to textilný obal, ktorý počas prenášania a pri autorských procesoch spracovávania hmoty zeme prijíma jej vlastnosti, štruktúru, farebnosť, vôňu a iné špecifické vlastnosti. Vo výsledných textilných objektoch sú „zatkané“ spomienky, správy, postoje a poznatky – či už osobné alebo umelecké. Inštaláciu tvorí 121 prázdnych textilných objektov, ktoré majú v sebe zakódované procesy darovania na rôznych miestach Zeme. V týchto objektoch je vložených 121 vzoriek zeme z Banskej Bystrici, kde žijem, spolu so vzorkami zeme z okolia zámku v Hlohovci.
Váš projekt bude mať pokračovanie, lebo po Hlohovci bude nasledovať reinštalácia trienále v Danubiane v Čunove pri Bratislave. Čo sa s ním udeje pre Dunaji?
V Danubiane zrealizujem finalizáciu procesu darovania zeme. 121 objektov zeme bude prenesených do exteriéru galérie. V interiéri galérie tak zostanú pamäťové stopy – prázdne textilné objekty, ktoré sú na prvý pohľad „bez obsahu“. V exteriéri galérie zase vznikne nová inštalácia z objektov darovanej zeme. Divákovi sa tak otvára možnosť mentálnej spoluúčasti na rekonštrukcii a prepojení týchto inštalácií. Zem je darovaná späť prírode.
Keďže proces asimilácie zemí bude trvať dlhšie ako trienále, diváci budú mať možnosť dlhodobo v Danubiane participovať na rekonštrukciách procesov spojených s príbehmi ľudí a zeme pri inštalácii Darovanie… zeme XV.
Cez takúto autorskú interpretáciu diela je jeho výpoveď dostatočne zrozumiteľná. Do akej miery však môže divák bez tohto výkladu pochopiť všetky tieto kontexty a významy?
Zem splynie so zemou na inom mieste a podstatná je stopa v pamäti ľudí, čo sa procesu zúčastnili. Podobne ako v pamäti plátna, v ktorom bola zabalená zem. Význam projektu je v participácii ľudí na vzniku diela, na procesoch prenášania, darovania a inštalovania. Okrem úvah nad zemou konkrétneho miesta a nad Zemou ako kultúrnym fenoménom sa ponúkajú úvahy nad hodnotami v umení. Kto, čo a ako sa zhodnocuje.
Na Trienále textilu ste viackrát vystavovali – ako ho vnímate, čo vás na VII. ročníku zaujalo?
Zaujala ma už samotná skutočnosť, že sa trienále uskutočnilo. Inšpiratívna je aj téma trienále, umožňujúca individuálne vnímanie významu vlákna aj prezentáciu špecifických prístupov k tvorbe. Textile Art of Today si už získalo vo svete Umenia vlákna svoje miesto a nie je ľahké – v aktuálnych podmienkach a v konkurencii svetových podujatí – ho stále potvrdzovať. Účasť mnohých významných osobností na VII. ročníku je dôkazom, že sa to organizátorom podarilo.
Koncepčne ma zaujalo prepojenie prezentácie autorskej tvorby Beáty Gerbócovej, ktorá vytvorila prirodzené prepojenie s expozíciou Boženy Augustínovej. Uvítal by som, aby do štruktúry podujatia bola opätovne zaradená aj sekcia tvorby študentov z vysokých umeleckých škôl.
Ľudovít Petránsky
